TL;DR
Aj keby bol objekt zameraný s milimetrovou presnosťou, v praxi sa s dátami pracuje v centimetrových toleranciách. Stavby nie sú strojárina. Cieľom as-built dokumentácie nie je dokonalá geometria, ale použiteľné dáta pre rozhodovanie.
Z praxe
Pri dokumentácii skutočného stavu sa vždy robia kompromisy. Nie pri zameraní, ale pri kreslení/modelovaní
Aj keby bol objekt zameraný s milimetrovou presnosťou, v praxi sa s dátami pracuje v centimetrových toleranciách. Stavby nie sú strojárina. Cieľom as-built dokumentácie nie je dokonalá geometria, ale použiteľné dáta pre rozhodovanie.
V BIM modeloch alebo 2D výkresoch je všetko rovné, kolmé a „na milimeter presné“.
Žiadna stena nie je dokonale rovná, žiadna podlaha nie je úplne plochá a žiaden uhol nemá presne 90°.
Každé zalomenie, každý oblúk a každú nerovnosť. Výsledok je extrémne detailný, ale prakticky nepoužiteľný.
Pracovať s toleranciou, ktorá zodpovedá účelu použitia dát.
V reálnych projektoch sa takmer vždy volí rozumný kompromis.
Pri projektovaní, montáži a koordinácii sa aj tak pracuje s centimetrovými toleranciami.
Úzke profily a kolízne miesta, kde pár milimetrov rozhoduje o realizovateľnosti.
Sochy, ornamenty a historické prvky, kde ide o zachovanie proporcií.
Mosty, fasády a konštrukcie, kde sa sledujú zmeny v čase.
Nábytok na mieru, presné podhľady a výklady.
Správna otázka je: „Na čo budú dáta použité?“
Nie marketingu, ale reálnemu použitiu v projekte.
Prechod od rizika k riešeniu a reálnej aplikácii.
Použiteľný podklad skutočného stavu, nie akademická presnosť.
Ako sme nastavili rozumnú presnosť pre reálne použitie.
Dohodnite si s nami konzultáciu zdarma. Navrhneme Vám najvhodnejší postup.